Zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby
Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby
Vo veciach prevodov vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby1) je príslušné Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a komisie pre privatizáciu národného majetku (ďalej len „komisie“).
(1)
Ministerstvo zriadi komisiu pre každý okres Slovenskej republiky, pre mesto Košice a pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu a určí jej sídlo.
(2)
Ministerstvo riadi činnosť komisií a kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby.
(3)
Ministerstvo vymenúva a odvoláva členov komisií pričom vychádza najmä z návrhov okresných úradov a dbá na to, aby v nich boli zastúpení predovšetkým zástupcovia okresných úradov, organizácií združujúcich podnikateľov, Združenia miest a obcí na Slovensku a príslušných zväzových odborových orgánov. Zoznam členov komisie zverejní okresný úrad na svojej úradnej tabuli.
(1)
Predsedu komisie vymenúva a odvoláva ministerstvo z členov komisie. Predseda riadi prácu komisie, najmä zvoláva a vedie jej zasadnutia; v neprítomnosti ho zastupuje ním určený člen komisie.
(2)
O všetkých otázkach patriacich do jej pôsobnosti rozhoduje komisia hlasovaním. Komisia môže prijímať rozhodnutia, len ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov. Na platné rozhodnutie je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov všetkých členov komisie.
Organizačne, technicky a finančne zabezpečuje činnosť komisií a ich sekcií príslušný okresný úrad.
(1)
V obciach, v mestských častiach mesta Košice, ako aj v mestských častiach hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, zriaďujú komisie podľa potreby svoje sekcie.
(2)
V sekciách sú spravidla zastúpené obce, mestské časti mesta Košíc a hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, v ktorých územných obvodoch sú umiestnené prevádzkové jednotky2) (ďalej len „príslušné obce“), obvodné úrady, v ktorých územných obvodoch sú príslušné obce, ako aj organizácie,3) ktorých prevádzkové jednotky sú umiestnené v územnom obvode príslušnej obce.
(3)
Sekcie podľa pokynov komisie zabezpečujú jednotlivé úkony spojené s predajom prevádzkových jednotiek.
(1)
Komisie organizujú a zabezpečujú prevody vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby.
(2)
Komisia musí prerokovať návrhy na zaradenie prevádzkových jednotiek do zoznamu4) s príslušnou obcou.
(3)
Komisie vyhotovujú návrhy zoznamov a predkladajú ich na potvrdenie ministerstvu.
(4)
Komisia určí vstupné a jeho výšku za prehliadku prevádzkovej jednotky, najviac do sumy päťdesiat Kčs a uvedie ho v zozname prevádzkových jednotiek určených na verejnú dražbu (ďalej len „dražba“).
(5)
Komisie vychádzajú pri vyhotovovaní zoznamov z podkladov a informácií, ktoré na ich požiadanie sú povinné poskytnúť príslušné organizácie.5)
(1)
Ak sú v zoznamoch uvedené prevádzkové jednotky organizácií, ktorých zakladateľom alebo zriaďovateľom sú ústredné orgány štátnej správy, prerokuje ministerstvo zoznamy s týmito zakladateľmi alebo zriaďovateľmi; v ostatných prípadoch ministerstvo prerokuje zoznamy s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.
(2)
Po prerokovaní podľa odseku 1 ministerstvo zoznamy posúdi a po prípadných úpravách potvrdí a určí tak rozsah majetku štátu, ktorý bude ponúknutý na predaj právnickým a fyzickým osobám. Na potvrdzovanie zoznamov sa nevzťahuje zákon o správnom konaní.
(3)
Na rozhodnutie komisie o žiadosti na uskutočnenie predaja bez verejnej dražby5a) sa nevzťahuje zákon o správnom konaní.
(1)
Náležitosti zoznamu ustanovuje osobitný predpis.6)
(2)
Komisia zverejňuje zoznamy vyvesením na úradnej tabuli príslušnej obce. Okrem toho môže komisia využiť aj ďalšie prostriedky na informovanie občanov. Komisia je povinná najneskôr 14 dní pred konaním dražby oznámiť zakladateľovi alebo zriaďovateľovi, že prevádzková jednotka je zaradená do zoznamu. Ministerstvo musí uverejňovať zoznamy v publikácii na to určenej.
(1)
Komisie organizujú dražby, vymenúvajú a odvolávajú licitátorov, ktorí vykonávajú dražby. Komisie zostavujú zoznamy nevydražených prevádzkových jednotiek na účely ich predaja na opakovanej dražbe.
(2)
Na dražbe sa zúčastní poverený člen komisie, ktorý dohliada na jej riadny priebeh. O priebehu a výsledkoch dražby vyhotoví poverený člen komisie zápisnicu, v ktorej sa uvedú vydražené prevádzkové jednotky, ich vydražitelia, kúpne ceny vydražených prevádzkových jednotiek, kúpne ceny zásob bez predmetov postupnej spotreby a výška dražobných zábezpek7) zložených jednotlivými vydražiteľmi, vrátane označenia pobočiek Slovenskej štátnej sporiteľne, v ktorých boli dražobné zábezpeky zložené. Rovnopisy tejto zápisnice vydá komisia vydražiteľom. Okrem povereného člena komisie podpíše zápisnicu tiež licitátor, zástupcovia organizácií, ktorých prevádzkové jednotky boli vydražené, a vydražiteľ.
(1)
Účastníci dražby sú povinní najneskôr v deň konania dražby zložiť v ktorejkoľvek pobočke Slovenskej štátnej sporiteľne (ďalej len „pobočka“) na vinkulovaný účet dražobnú zábezpeku. Pobočka vydá účastníkovi dražby potvrdenie o zložení dražobnej zábezpeky, ktorým sa účastník dražby preukáže pred jej začatím.
(2)
Pobočka bezodkladne vráti dražobnú zábezpeku tým účastníkom dražby, ktorí pri nej neboli úspešní.
(3)
Pobočka poukáže dražobnú zábezpeku zloženú vydražiteľom na osobitný účet ministerstva; dražobná zábezpeka sa započítava na kúpnu cenu. Ak vydražiteľ kúpnu cenu nezaplatí v ustanovenej lehote, ministerstvo mu bezodkladne vráti rozdiel medzi zloženou dražobnou zábezpekou a dražobnou zábezpekou určenou podľa osobitného predpisu.7a)
(4)
Poplatky za oprávnenie zúčastniť sa na dražbe poukáže komisia organizujúca dražbu na osobitný účet okresného úradu, v ktorého územnom obvode sa nachádza vydražená prevádzková jednotka.
(5)
O uložení povinnosti nahradiť náklady márnej dražby alebo zaplatiť osobitný poplatok podľa osobitného predpisu7b) rozhoduje ministerstvo. Náhrada nákladov márnej dražby a výnos osobitného poplatku sa odvádzajú na osobitný účet ministerstva.
(1)
Komisia vydá vydražiteľovi na základe ním predloženého potvrdenia o včasnom zaplatení kúpnej ceny dosiahnutej vydražením potvrdenie o tom, že mu bola prevádzková jednotka dražbou predaná a že dňom udelenia príklepu sa stal jej vlastníkom. Potvrdenie musí obsahovať najmä: meno a trvalé bydlisko vydražiteľa, deň a miesto dražby, presné označenie predmetu dražby a kúpnu cenu.
(2)
Ak tvoria súčasť vydraženej prevádzkovej jednotky tiež nehnuteľnosti, zašle komisia jedno vyhotovenie potvrdenia príslušnému orgánu geodézie a kartografie na zápis do evidencie nehnuteľností.
(1)
Výkon funkcie člena komisie a licitátora sa považuje za úkon vo všeobecnom záujme.8)
(2)
Člen komisie a licitátor majú nárok na odmenu. Výšku odmeny ustanoví Ministerstvo práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky po dohode s ministerstvom všeobecne záväzným právnym predpisom.
Výnos z poplatkov za oprávnenie zúčastniť sa na dražbe, ktoré platia účastníci dražby, výnos zo vstupného, ktoré platia ostatní prítomní občania,9) a výnos zo vstupného za prehliadku prevádzkových jednotiek je príjmom okresného úradu, v ktorého územnom obvode sa dražba konala. Okresný úrad sústreďuje tieto prostriedky na osobitnom účte, z ktorého hradí náklady na činnosť komisie a odmeny členov komisie a licitátora.
O uložení pokuty za nesplnenie povinnosti pokračovať v predaji základných potravín rozhoduje obvodný úrad, v ktorého územnom obvode je umiestnená vydražená prevádzková jednotka. Výnos z týchto pokút je príjmom príslušnej obce. Okresné úrady ukončia konanie o pokutách, ktoré začali pred účinnosťou tohto zákona.
Vydražiteľ je povinný v ustanovenej lehote10) zaplatiť kúpnu cenu, za ktorú vydražil prevádzkovú jednotku na osobitný účet ministerstva. Ak vydražiteľ túto cenu v ustanovenej lehote nezaplatí, pripadne dražobná zábezpeka ministerstvu.
(1)
Čistý výnos z predaja prevádzkových jednotiek a konečný výťažok z likvidácie štátnych podnikov11) sa odvádza na osobitný účet ministerstva.
(2)
Prostriedky z tohto účtu sa použijú
a)na splatenie investičných úverov, úverov na predmety postupnej spotreby v používaní a odstupného,10a) ktoré sa preukázateľne týkali prevádzkových jednotiek2) prevedených do vlastníctva iných právnických alebo fyzických osôb
b)na uspokojenie pohľadávok, ktoré nebolo možné uspokojiť z výťažku likvidácie štátnych podnikov,11) ktorých majetok bol prevodom do vlastníctva iných právnických alebo fyzických osôb znížený o viac ako 80 %
c)na poskytovanie finančnej náhrady subjektom, voči ktorým podnik mal v dobe likvidácie zodpovednosť za vady
d)na úhradu nákladov na podporu prevodu vlastníctva štátu podľa osobitného predpisu,1)
e)na poskytovanie peňažných náhrad oprávneným osobám podľa zákona o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd
f)na finančné zabezpečenie činnosti komisií, pokiaľ náklady na ich činnosť prevyšujú výnosy podľa § 13.
(3)
Na iné účely, ako sú uvedené v odseku 2, možno prostriedky z osobitného účtu ministerstva použiť až po dvoch rokoch od účinnosti tohto zákona, a to v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom Slovenskej národnej rady.
Ministerstvo a komisie sú oprávnené od organizácií, ktorých prevádzkové jednotky sú určené na predaj právnickým a fyzickým osobám, požadovať potrebné informácie, podklady a doklady a umožnenie vstupu do prevádzkových jednotiek. Organizácie sú povinné poskytnúť požadované informácie, podklady a doklady do 30 dní od doručenia písomnej požiadavky, ako aj umožniť na požiadanie vstup do prevádzkových jednotiek.
(1)
Štatutárnemu orgánu organizácie, ktorý z nedbanlivosti zaviní, že organizácia ministerstvu alebo komisii
a)neposkytne do 30 dní od doručenia písomnej požiadavky požadované informácie, podklady alebo doklady
b)poskytne neúplné alebo chybné informácie, podklady alebo doklady alebo
c)nezabezpečí na požiadanie vstup do prevádzkovej jednotky uloží okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádza prevádzková jednotka, na návrh komisie pokutu až do výšky 50 000 Kčs. Ak tak urobí úmyselne uloží mu okresný úrad pokutu až do výšky 200 000 Kčs. Trestná zodpovednosť tým nie je dotknutá.
(2)
Pri určení výšky pokuty sa prihliadne najmä na mieru zavinenia, závažnosť, čas trvania a následky protiprávneho konania.
(3)
Pokutu podľa odseku 1 možno uložiť do troch mesiacov od dňa, keď sa okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najdlhšie však do jedného roka od dňa, kedy k porušeniu povinnosti došlo.
(4)
O odvolaní proti rozhodnutiu o uložení pokuty rozhoduje ministerstvo.
(5)
Výnos z pokút je príjmom okresného úradu, ktorý pokutu uložil. Na nakladanie s týmito prostriedkami sa vzťahuje § 13.
(6)
Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na ukladanie pokút všeobecné predpisy o správnom konaní.
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembrom 1990.